Štyri nahé ženy

Štyri nahé ženy

Martin Repa

Ďalšia, čo ma nechce! Som zmätený a unavený. Zoznamujem sa už hádam tri roky. Každá má nejaké výhrady. Neviem, čo chcú! Platím dane, hypotéku, občas športujem, nesmrdím a stále mám vlasy. Podľa mňa to nie je málo. Utekám domov, chcem byť sám. Tá dnešná to prehnala.

„Ona to tak cíti!“ vykrikujem na okoloidúcich.

Ako na to prišla? Videla ma dvadsať minút. Neuviedla žiaden racionálny dôvod. Určite vedela, že sa mi páči, vyslal som asi tristo neverbálnych delobuchov. Výraznú mimiku a jasné gestá, presne podľa príručky. Prehrabával som sa vo vlasoch, pohrával s ušným lalokom, oblizoval pery a ... nič! Vbehnem do paneláka.

Keby prišiel nejaký Quasimodo, pochopím, ale ja?! Veď aj pani učiteľka mi v škôlke pred štyridsiatimi rokmi hovorila, že som pekný chlapec. Zdolám posledné schody.

Musím to zo seba dostať, inak sa pomätiem. Zo zvyku vynadám všetkým veciam v byte, ale nie je to ono. Bielizník sa od včerajšej hádky so mnou nerozpráva, skúsim teda živého človeka a vyhľadám kontakt v mobilnom telefóne.

„Haló, Helenka?“ kontaktujem kamarátku z detstva.

„Áno, to si ty Vincent? Dlho si sa neozval, ako sa máš?“

„Na hovno! Potreboval by som sa stretnúť!“

„Počkaj, počkaj, za týchto okolností sa s tebou nestretnem!“ rázne vyhlási.

„Za akých okolností?! Hovorila si, že ak budem niečo potrebovať, mám sa ozvať!“ zvýšim hlas.

„Pred piatimi rokmi Vinco, dobre?! Ale to nie je podstatné. Vysielaš negatívnu energiu a ja ... len nedávno som prešla očistou. Bola som nešťastná a teraz som veselá. Mal by si aj ty, pomôže...“

Čo to splieta za nezmysly? Položím mobil na stôl, nadýchnem sa a rátam do desať, aby som jej nepovedal pár teplých slov, presne podľa rady môjho psychoterapeuta. Po nadobudnutí pokoja si telefón opäť priložím k uchu. Zdá sa, že stále niečo rozpráva.

...ty si bol vždy taký. Stále nad niečím premýšľaš. Skús to.“

„Dobre Helenka. Ďakujem za radu, už musím končiť.“

„Pošlem ti do smsky link na tú cestovku, ak by si si to rozmyslel. Držím palce Vincent.“

Odložím mobil a siahnem po diaľkovom ovládači.

Akoby toho na dnes nebolo dosť, pokazila sa televízia. Nejde zvuk. Márne sa pokúšam odhadnúť dej filmu. Prepnem na obľúbený porno kanál, tam je všetko jasné, zvuk nie je potrebný.

Napäté ticho pretrhne smska.

Neznie to zle, pomyslím si po preštudovaní webovej stránky cestovnej kancelárie, ktorá ponúka nevšedné zážitky a splnené sny. Zajtra tam zbehnem.

-------------------∞---------------------------------------------------

„Ahoj!“ rozhodí rukami ryšavý chlapík a rozbehne sa ku mne.

„Dobrý deň,“ stŕpnem, keďže je nahý.

„Čo by si chcel?“ usmeje sa.

„No, ... vlastne ... asi nejakú dovolenku. Ste cestovná kancelária, nie?“ uisťujem sa či som tu správne.

„Jasnačka!“ luskne prstami a pokrúti bokmi.

Odvrátim zrak a pohľadom zavadím o farebný pútač na Dovolenku u Emy.

„Túto ešte máte?“ ukážem prstom.

„Jasnačka! Bude sa ti veľmi páčiť,“ zatlieska.

----------------∞-----------------------------------------------------

Veľkú chatrč uprostred lesa som nečakal. Dúfam, že tam majú aspoň sprchu, ak nie, otočím sa a pôjdem domov.

„Ahoj,“ privíta ma blondínka.

„Ahoj,“ usmejem sa. Jej nahota ma neprekvapuje. Cestovná kancelária je zrejme určená pre naturistov a Helenka si zo mňa vystrelila. Nevadí. Táto baba je fakt pekná, bezostyšne jej hľadím na prsia.

„Vyzleč sa prosím,“ pokojne vysloví.

„Nedbám, ale nebude mi zima?“ vyslovím prvé, čo mi napadne.

„Určite nie,“ usmeje sa.

To bude dobrá dovolenka, poteším sa a rýchlo zhodím oblečenie.

Z chalupy vyjdú ďalšie ženy.

Ryšavka, černoška, aziatka, skáčem pohľadom a lapám po dychu.

„Vítame ťa v osade u Emy. Na sebapoznanie máš celý týždeň,“ pozdraví ma ryšavka.

„Nie, ja sa poznám. Skôr by som sa bližšie zoznámil s vami!“ prehrabnem sa vo vlasoch.

„Ak nechápeš sám seba, nedokážeš pochopiť iného,“ vstúpi do rozhovoru černoška.

„Hovorím, že sa poznám!“ chytím sa za ušný lalok.

„Ešte si oblizni pery a budeš dokonalý,“ utrúsi aziatka. Cítim náznak irónie.

„Začni u seba! Vysielaš na frekvencii seladóna. Ako máš nastavený prijímač?“ spustí blondína.

Čo to splieta?! Žiada sa mi zakričať, ale jej výraz ma schladí.

„Aký prijímač?“ nesmelo sa opýtam. Mením stratégiu. Ak nezaberie švihák, možno prejde submisívny plačko.

„Každá emócia ma iné vibrácie. Čo cítiš, vysielaš do éteru,“ vysvetlí blondínka.

„Chápem,“ ukloním sa.

„Nepremýšľaj nad všetkým! City sú dôležitejšie!“ kára ma ryšavka. Zdá sa, že som jej nesympatický.

„Poď ďalej,“ vyzve ma aziatka.

„Vyber si odev na dnes,“ ukáže na otvorenú skriňu.

„Ale..., žiadny nevidím,“ pre istotu ohmatám ramienka.

„Ani nemôžeš,“ zasmeje sa ryšavka a pohladí sa po bokoch.

„Naučíme ťa hĺbke emócii, všetky rušivé vplyvy, ako napríklad oblečenie, sú eliminované,“ vysvetlí blondína.

„Obleč sa do radosti a dnešný deň stráviš so mnou,“ navrhne nádherná černoška.

„Vyber si smútok a pochopíš jeho hĺbku,“ kontruje zmyselná aziatka.

„Moment, na každú sa dostane,“ chcem na ňu mrknúť, ale zháčim sa.

„Vyskúšam všetky ... emócie v šatníku.“

--------------∞----------------------------------------------------

Som po dovolenke. Oddýchnutý a plný emócii. Nechávam sa nimi viesť. Zoznamovacie príručky som vyhodil, porno kanály odhlásil. Odetý v radosti prechádzam po meste a vysielam...