Strážkyňa Rovnováhy

V nekonečnom éteri, ďaleko za hranicami času a priestoru, leží svet zvaný Aequoris. Prastarý a tajomný, tkaný z jemných vlákien energie, ktoré spájajú všetko živé i neživé. Je to krajina, ktorú nikto z obyčajných smrteľníkov nevidel, nekonečná a predsa uzavretá, pokojná a predsa plná tichého pohybu. Na oblohe tu nesvieti slnko ani mesiac, ale obloha sama pulzuje mäkkým svetlom, ktoré mení farby ako dych neviditeľného stvorenia. Povrch Aequorisu je neuchopiteľný, niekde pripomína bezhraničné more, inde sa dvíha do nekonečných pohorí miznúcich v hmle. Občas sa zem sama mení akoby reagovala na kroky toho, kto ju obýva. Tento svet je domovom Karmy, stvorenia, ktoré nie je ani človekom, ani bohom, ale bytím mimo všetkých kategórií.

V  centre Aequorisu sa nachádza Kronosférum, obrovský pulzujúci orloj, ktorý zapisuje skutky všetkých bytostí vo vesmíre. Vyzerá ako obrovská sféra z čierneho kovu, ktorý pohlcuje svetlo, no občas sa na jej povrchu objaví záblesk akoby odlesk niečoho, čo sa deje vo vzdialenom kúte vesmíru. Kronosférum sa neustále otáča a jeho pohyby sprevádzajú tlmené tóny, ktoré pripomínajú vzdialené zvony. Každý čin, každé slovo, každý myšlienkový záblesk sa vryje do jeho nekonečných ciferníkov. Tie sa neotáčajú pravidelne, niektoré sa pohybujú rýchlo, iné sú takmer nehybné akoby čakali na niečo dôležité. Zápisy v Kronosfére nie sú písmená ani obrazy, ale skôr prúdy energie, ktorých význam pozná len Karma. Nikto nevie, kto Kronosférum stvoril, ani prečo. Dokonca ani Karma nepozná odpoveď. Vie však, že jeho tiché pulzy sú hlasom vesmíru, ktorý sa snaží udržať rovnováhu.

Karma má podobu ženy, ale jej oči sú hlbšie než oceány a v nich sa zrkadlia osudy celých svetov. Jej pokožka je bledá ako mesačný svit, jej vlasy sú tkané z temnoty a jej hlas je ako šepot vetra v jaskyni. Chodí oblečená v róbe z hviezd, ktorá mení farby podľa emócií, ktoré pociťuje, krvavo červená pre hnev, biela pre spravodlivosť a čierna, keď je čas súdiť.

Nepije ani neje, pretože nepotrebuje živiny. Miesto toho sa živí energiou činov, zlom kŕmi jej schopnosť trestať, dobrom obnovuje rovnováhu. Spánok prichádza iba vtedy, keď je Kronosférum tiché, keď činy na moment nezanechajú závažie na váhach sveta.

Jej domovom je Jaskyňa Tichých Ozvien na vrcholci horského reťazca v Aequorise. Mramorové schody vedú k nespočetným sálam, kde sa vznášajú zrkadlá. Každé zrkadlo ukazuje iný svet a každý svet má svoje vlastné zákony a chaos. V najhlbšej Úžine Dôsledkov Karma sleduje, ako sa skutky odrážajú na nespočetných realitách.

Karma nevytvára ani dobro, ani zlo. Ona je Rovnováha, sudkyňa, ktorá zasahuje iba vtedy, keď sa váhy príliš naklonia na jednu stranu. Prichádza do nášho sveta vo chvíľach, keď je spravodlivosť slepá, keď ľudské zákony zlyhávajú a keď bolesť a utrpenie kričia k hviezdam.

Pracuje v tieňoch, v tichosti. Jej tresty nie sú okamžité. Sú však presné a rafinované. Keď krutý človek týra nevinných, Karma sa mu zjaví vo sne, ale nie ako trest, skôr ako zrkadlo. Ukáže mu bolesť, ktorú spôsobil a nechá ju vrieť v jeho mysli. Keď niekto klame a kradne, jeho vlastné klamstvá sa mu časom stanú osudom, spleťou, z ktorej niet úniku.

Pre ňu je spravodlivosť jednoduchá. Čo zaseješ, to zožneš. Ale rozumie aj ľudskej slabosti. Nie je krutá, dáva príležitosti na nápravu. Tí, ktorí sa úprimne kajajú a snažia sa napraviť svoje chyby, môžu uniknúť jej najtvrdším rozsudkom. Ale tých, ktorí zotrvávajú v zle, odplata vždy dostihne, ak nie v tomto živote, tak v ďalšom.

Karma pochádza z čias, keď svet ešte nepoznal zákony. Bola stvorená ako súčasť Rovnováhy, esencia zhmotnená z potreby regulovať chaos. Do nášho sveta prichádza cez praskliny v časopriestore, keď je najviac potrebná. Tí, ktorí ju videli, hovoria o žene zahalenej v tieni s pohľadom, ktorý preniká priamo do duše. Karma vás navštívi a ukáže pravdu... a tú nie každý znesie. Po jej zásahu ostáva len ticho a pocit nevyhnutnosti, akoby sa všetko konečne vrátilo na svoje miesto.

Karma nie je iba trest, ale lekcia. Jej svet je odlišný od nášho, pretože tam sa nikto neukryje za lži či masky. Všetko je odhalené, každý čin má svoju váhu a všetko, čo bolo porušené, sa musí napraviť. Jej existencia nám pripomína, že hoci sa pravda môže zdať vzdialená, vždy nájde cestu k svetlu.