Pozorujú nás

Kreslené postavičky sa radostne rozbehli k rohu papiera na nástenke. Tlačia sa jedna na druhú a snažia sa získať čo najlepší výhľad. Dnes určite príde Hrot.

Miesto: Škôlka v Čadci. Čas: 10:00. Účastníci: 30 detí.

Deti majú hodinu kreslenia. Maľujú na jeden veľký papier, každé kreslí, čo mu napadne. V strede vyrástli kvetinky, po ktorých šliape malý robot. Naľavo sa hrajú mamička a otecko. Napravo po sebe vystrelili dvaja vojaci. Z rohu svieti slniečko, po okraji tečie vodopád. Nakoniec pani učiteľka pripne ich dnešný výtvor na nástenku vedľa toho z minulého týždňa.

Postavičky nakreslené minulý týždeň sa rozbehnú do novej krajiny. Kúpu sa vo vodopáde, vypiskujú na slniečko, rozoberajú malého robota a pritom šliapu po kvetinkovej lúke. Nakoniec ich zajmú dvaja vojaci a odvedú na ich papier. Mamička a otecko sa snažia opraviť robota.

Postavičky poznajú len šírku a dĺžku. Majú jednoduchý a radostný život. Ich najvyšším božstvom je veľký farebný Hrot ceruzky. Nikto z nich nevie, kedy príde, ale všetci vedia, že keď sa objaví, prinesie niečo nové. Všetko, čo majú, je jeho výtvorom.

Postavičky nepoznajú čas. Celý život sa bavia. Stres nehrozí. Majú iba jednu neistotu. Nevedia, čo im Hrot prinesie. Chcú loptu, prinesie tank. Chcú dom, prinesie kvetinku. Na druhej strane však netrpia stereotypom.

Neboja sa ničoho, okrem svojho druhého najvyššieho božstva, Gumy. Vždy, keď sa objaví, niekto zmizne.

Postavičky nepoznajú spánok. Spia len vtedy, keď im to prikáže Hrot. Nepoznajú závisť a nenávisť. Vedia, že sami nemôžu nič zmeniť. Toto právo majú len Hrot a Guma.

Miesto: Škôlka v Čadci. Čas: Neznámy. Účastníci: 30 existencií.

Deti sa rozbehli do veľkej spálne. Je čas spánku. Každé si ľahne do svojej postieľky. Tichý hlas pani učiteľky a rozprávka urýchľujú spánkový proces. Zaspali. Majú rôzne sny. Aspoň si to myslia.

Existencie sú veľmi kreatívne. Každá si vyberie jedno dieťa. Premiestňujú ho v čase. Prenesú ho do Disneylandu alebo letia balónom do Tramtárie. Stretnú sa s pani učiteľkou alebo s ujom školníkom. Presunú ho do hračkárstva alebo ZOO. Dve existencie nevedia, kam by mohli svoje dieťa preniesť.

Prechod z reality snívania do bdelosti je jemný. Deti sa postupne prebúdzajú. Niektorým sa snívalo, že boli v Disneylande. Iné sa v sne stretli s ujom školníkom. Niekoľko detí malo sen o krásnom veľkom hračkárstve. Dvom deťom sa nesnívalo nič. Iba tma.

Ľudia poznajú šírku, dĺžku aj výšku. Poznajú aj čas, ale nevedia ním hýbať. Čas je ich najvyšším a najviac obávaným božstvom. Núti ich žiť. Dáva aj berie. Vždy, keď sa naplní, niekto odíde.

Ľudia netušia o existenciách, ktoré vedia hýbať časom. Netušia, že pomocou času sú nimi manipulovaní a všetky náznaky sa snažia vysvetliť racionálne. Sny podľa nich nie sú presuny v čase. Smrť nie je iba krátke zastavenie. Priesvitný duch nie je časová stopa existencie. Deja vu nie sú spomienky existencií.

Miesto: Neznáme. Čas: Neznámy. Účastníci: 30 emócií.

Existencie dnes majú výlet. Idú si pozrieť zrod hviezdy na okraj vesmíru. Následne pôjdu na stretnutie so svojimi zrkadlovými existenciami, aby prediskutovali svoj vlastný život z dvoch rôznych časouhlov pohľadu. Niektoré z existencií sa pri presune v čase záhadne stratili. Záchranné tímy ich hľadajú v ohnutom časopriestore.

Emócie vedia ohýbať čas a priestor. Poznajú však aj posuny v emočnom nekonečne. Emócie vedia, že stratené existencie sa už nikdy nenájdu, pretože v čase už neexistujú. Letia v nekonečnosti radosti, kde sa raz stretnú s mamičkou a oteckom, ktorí opravujú robota.

Na hranici reality, snov a fantázie prekrývajú sa svety, spojené tajomstvami. Možno je náš svet len jednou zo skíc nepoznaného autora. Možno sme len kresby na nekonečnom papieri existencie, ktorá nám píše príbehy emóciami, radosťou, smútkom, láskou a strachom. Práve tieto emócie pohybujú ceruzkou našich osudov, tvoria, menia a pretvárajú. Ako kreslené postavy často nerozumieme, prečo sa veci dejú. No možno stačí veriť, že náš Hrot vedie sila, ktorá svetu dáva zmysel.