Nebo

Nebo

Martin Repa
Stretla som ťa včera.
Sľúbil si mi nebo.
Zaujali ma tvoje ruky.
Smiala som sa, že si sochár.
„Neveríš?“ spýtal si sa.
Chcela som dôkaz.
„Postačí ti deň?“
„Dlhý ako celý život?“
Dotkol si sa ma a bolo to príjemné.
Sľúbil si mi nebo.
Z hliny, kameňa, možno z kovu.
Stále po ňom túžim.
Hľadím na oblohu.
Je tak tak...tajomná.
Sľúbil si mi nebo.
Stále ho nemám.
Hnevám sa a dnes sa opýtam.
Prekvapene na mňa hľadíš.
Ukážeš na naše deti.
„Chýbala si mi,“ vezmeš ma do náruče.
„Chýbala?“
„Bez hviezdy nebo nie je tak tak... krásne“