Nebeská brána

Prebudil som sa. Obzerám sa a snažím si uvedomiť, kde som. Mám dojem, že som tu už bol. Vidím trochu rozmazane, akoby som si dlho mädlil oči alebo som pred chvíľou plakal. Cítim sa stratený. Ako v hmle. Neviem kto som a odkiaľ som prišiel. Márne sa snažím spomenúť... na čokoľvek.

Všade navôkol len farby od výmyslu sveta. Neustále menia tvar akoby sa nevedeli rozhodnúť čím chcú byť. Ako keby neviditeľný maliar náhodnými ťahmi štetcom hľadal inšpiráciu. Niektoré sa spoja a zmenia sa. Iné sa rozdelia a vyblednú. Zdá sa mi, že tancujú... v tichu.

Nie, vlastne to nie je ticho. Je to šum jemného dažďa.

Akoby ďalšou kulisou čarovného divadla, zdvihol sa ľahučký vietor. A privial vône. Od výmyslu sveta. Každá z vôní objíme odtieň a pridá mu obrysy. Mňa objala vôňa Ľalie.

S vetrom sa pohli i obrysy odtieňov, sú ich tisícky. Akoby omámené, náhlia sa k oslnivej žiare. Túžba dotknúť sa jej, zmocní sa i mňa.

Náhle mi do cesty vstúpi vysoký tieň.

„Anjel“ zhíknem

„Nie som anjel“ usmeje sa

„Ale vyzeráš tak“

„Anjeli sú tam, kde ich najviac potrebujú“ ukáže smerom k žiare

„Čo je to?“ dívam sa tým smerom

„To je nebeská brána“

„A oni?“ ukážem na odtiene všetkých farieb

„O chvíľu rozkvitnú, tak ako ty“ položí mi ruku na rameno

„Trochu sa bojím. Čo je za tou bránou? Čo znamená rozkvitnúť? Keď nie je anjel, kto to je?“ nahlas vyslovím obavy

„Som tvoj osud, rád ťa spoznávam“

„Pôjdeš so mnou?“ chytím ho za ruku

„Len pokým sa rozhodneš“

„Nerozumiem“ pustím mu ruku

„Ktorou cestou pôjdeš. Rozhodnutie je na tebe. Kruh alebo čiara?“

„Ničomu nerozumiem. Nechápeš, že sa bojím? Že nechcem byť sám?“ rozhodím rukami

„Nebudeš sám, pôjdu s tebou ony“ ukáže na tri ženy stojace obďaleč, ktoré som doteraz nevnímal

„Takže to sú anjeli?“

„Tá prvá ja Láska, prináša krásu oboch svetov a robí tak život nádherným.

Tá druhá je Bolesť, prináša pravdu a robí život skutočným

a tá tretia je Nádej, prináša radosť a robí tak život znesiteľnejším“

„Bože, všetko je tak komplikované, už teraz sa bojím či to zvládnem. Nemáš aspoň nejaký návod alebo mapu?“

„Návod máš tu“ dotkne sa mi hrude

„A cesta sa ukáže, keď sa rozhodneš. Kruh alebo čiara? Tým nemyslím smer, ale spôsob.“ tajomne sa usmeje

-----------∞----------------------------------------------------------

Som blízko. Strach necítim. Naposledy sa otočím a zakývam Osudu. Nelúčim sa, viem, že sa znova stretneme. V sprievode troch žien vstúpim do žiare. Otvorím oči.

-----------∞----------------------------------------------------------

Vidím trochu rozmazane, akoby som si dlho mädlil oči alebo som pred chvíľou plakal. Cítim sa stratený.

„Tam“ rozbehnem sa ku kruhu

Je to náruč. Nádherne vonia. Ako Ľalia...