Kto nemá QR kód, neexistuje!

V nie príliš vzdialenej budúcnosti, v neďalekej krajine, začali ľudia pociťovať, že ich schopnosť vzájomnej komunikácie a porozumenia jeden druhému, sa postupne vytrácajú. Napriek všetkým výdobytkom techniky a virtuálnym platformám určeným pre spojenie, väčšina ľudí sa cítila viac a viac osamotene. Stratení v tom, čo je reálne a čo nie, čo je pravda a čo má byť pravda. Čo kto hovorí a čo si kto naozaj myslí. Kto ako pôsobí a kým je v skutočnosti. Čaro prvého dojmu sa dalo oklamať, rovnako ako päť ľudských zmyslov. A ľudia...ľudia nechcú byť klamaní.

Vláda krajiny sa preto jedného dňa, so súhlasom väčšiny obyvateľstva, ktorá volala po zmene, ako aj podporou špičkových technologických vývojárov, rozhodla zmeniť svet. Pomocou najnovšej umelej inteligencie a vývojových metód, ktorým „ani Boh nerozumie“, vyvinuli a predstavili QR kód identity. Každý obyvateľ vrátane tých novonarodených musel tento kód nosiť viditeľne, tak aby ho ostatní mohli naskenovať. QR kód ukrýval údaje o jeho majiteľovi. Dobré stránky, cenené vlastnosti, ale aj tie tienisté, s ktorými zápasil. Stačilo jedno kliknutie a na displeji sa odhalili vnútorné tajomstvá každého človeka.

„Kto nemá QR kód, neexistuje!“

Prvý deň, keď sa tento systém zaviedol, bolo v krajine rušno. Ľudia si začali medzi sebou skenovať QR kódy. Niektorí zvedaví a nadšení, iní opatrní a skeptickí. Prevládala však eufória. Ľudia mali pocit, že spoznali pravdu, že vedia o druhých, to čo doteraz skrývali, všetko je konečne v poriadku, veď je to aj vedecky podložené a tak vládne všeobecná spokojnosť. O pár týždňov neskôr sa QR kódy stali bežnou súčasťou života. Ľudia začali vidieť viac do seba navzájom a vytvárali si nové priateľstvá. Ľudia s podobnými silnými stránkami sa navzájom podporovali, tí so slabými vlastnosťami spolupracovali na zlepšení. Spočiatku výhody systému prevyšovali nevýhody, ako to už pri novinkách býva a vlastne málokto si uvedomoval, že všetko má aj svoju odvrátenú stranu.

Netrvalo dlho a systém ukázal svoju pravú tvár. Ľudia sa prestali domnievať, začali tvrdiť a súdiť, podporovaní inovatívnou metódou, autoritou, ktorú nikto nespochybňoval. Vznikali nové spoločenstvá, kasty. Ľudia stále viac inklinovali k čiernobielemu videniu sveta aj seba samých. Diskriminácia tých s negatívnymi vlastnosťami začala vo veľkom. Tí s „nálepkou“ nehodiacich sa na prácu, na vzdelanie, na to mať deti, na manželstvo, na život podľa predpísaných pravidiel, sa zrazu prestali snažiť pracovať na svojich slabších stránkach. Tí s „nálepkou“ vhodných sa prestali snažiť tiež, pretože stratili motiváciu. Harmónia v spoločnosti sa postupne vytrácala.

Ako to už býva, vždy sa nájdu ľudia, ktorí sa snažia systém obísť, prípadne na ňom zarobiť. Tak vznikol čierny trh s QR kódmi, kde si mohol každý, kto na to mal financie, kúpiť falošný kód s tými najlepšími vlastnosťami. Tí, ktorá mali predtým v kóde vlastnosti ako  „manipulatívny“ alebo „egocentrický“, sa zrazu hrdili vlastnosťami ako „láskavý“ či „dobrosrdečný“.

QR kódy vniesli do spoločnosti rozdiely, ktoré boli „čierne na bielom“ a namiesto poriadku vyvolávali chaos. Ľudia prestali používať vlastný úsudok a spoľahli sa na aplikáciu. Ich šiesty zmysel úplne zakrpatel. Na jednej strane kódy umožnili vidieť pravdu o druhých a naučili ich tak byť súcitnými a trpezlivými, na strane druhej, QR kódy ľudí vyzliekli donaha a urobili ich priveľmi zraniteľnými. Technológie môžu pomôcť lepšie porozumieť iným, bez rešpektu, empatie a vlastného úsudku, však môžu zostať iba chladným a necitlivým zaškatuľkovaním. Z týchto dôvodov bol nakoniec systém upravený tak, aby sa negatívne vlastnosti zobrazovali len tým, ktorí ich majiteľovi preukázali dôveru alebo mali dlhší vzťah. Ľudia tak mohli lepšie porozumieť sami sebe i iným bez toho, aby sa ich súdili na základe prvého dojmu.

A potom...potom v nie príliš vzdialenej budúcnosti, v neďalekej krajine, ľudia žili šťastne, až kým nepomreli alebo kým zase niekomu nenapadol nový systém na meranie, počítanie, váženie, pomenovanie či zaškatuľkovanie...