V hlbokom tichu, hviezdnom prachu a čarovnom okamihu, medzi zábleskami svetla a nekonečnom noci, zrodilo sa Šťastie. Bytosť tak jemná a krehká, že ju niekedy ani nevnímame, no keď sa jej dotkneme, naše srdce sa rozžiari ako slnko v prvých ranných lúčoch. Je to dar, ktorý si prinášame na svet ako kúsok neba, aby sme nikdy nezabudli, kam patríme.
Kým sme deťmi, Šťastie je drobné a zraniteľné, rovnako ako my. Spí v náručí našej nevinnosti a sníva o farbách, smiechu a vôni trávy po daždi. Miluje zázrak bublín, ktoré sa trblietajú v slnečnom svetle a teplé ruky matky, ktoré nás chránia pred svetom. Je ako vtáča, ktoré nás sprevádza prvými krokmi a ticho spieva melódiu radosti.
Ako rastieme, Šťastie sa mení. Z detského priateľa sa stáva sprievodcom. Je to tichý spoločník, ukrytý za tieňmi našich starostí, snov o budúcnosti a nesplnených prianí. Niekedy ho prehliadneme, hoci ono nikdy neodchádza. Stačí jeden pohľad na hviezdnu oblohu, šepot vetra, ktorý nám pripomenie slobodu alebo pieseň, ktorá nás rozochveje. A Šťastie je späť, tichý priateľ, nositeľ vďaky a pokoja.
Keď dospejeme, Šťastie sa učí tancovať. Zvykne balansovať medzi radosťou a bolesťou, smiechom a slzami. Menej spí, viac pracuje. Hľadá potešenie v nečakaných úspechoch, chuti čerstvého chleba, vo vánku za letného rána. No ak zabudneme hľadieť do svojho vnútra, začne umárať, unavené našou slepotou. Šepká, prosí, volá, len aby sme si naň spomenuli.
V starobe si Šťastie nájde nový pokoj. Sedí s nami pod starým stromom, hladí naše spomienky a premieňa ich na drahokamy. Už sa neskrýva. Učí nás, že pravé šťastie nie je o tom, čo nemáme, ale o prijatí toho, čo je. „Pamätáš?“ šepne. „Ty si kúsok svetla.“
Pravá podstata Šťastia je jednoduchá. Nie je na vrcholoch hôr ani v diaľkach, ktoré hľadáme. Je v nás. Tam, kde zastaneme, kde si dovolíme cítiť prítomný okamih. Je to hviezda, ktorú si nesieme, aby nám pripomínala, že sme stvorení z niečoho večného.
A tak, keď sa nabudúce zahľadíš na hviezdy, spomeň si: tvoje Šťastie tam nie je ďaleko. Je v tvojom srdci, pripravené rozžiariť sa. Stačí, keď si dovolíš jednoducho byť.
